12 nejhorších potravinových přísad podle americké EWG
Keď jete spracované potraviny, máte takmer zaručené, že spolu s nimi do tela dostávate aj viaceré pochybné prísady.
V súčasnosti je povolených približne 10000 látok, ktoré sa buď priamo pridávajú do potravín alebo sú súčasťou baliacich materiálov. Je potrebné sem zahrnúť aj obaly, pretože látky z nich často prechádzajú aj do samotných potravín.
Prísady sa do potravín pridávajú z rôznych dôvodov, ako napríklad:
- zabránenie oxidácii a zatuchnutosti tukov
- predchádzanie zmien v zafarbení ovocia
- pridávanie syntetických vitamínov a minerálov, ktoré majú nahradiť tie, čo sa stratili počas procesu spracovania
- zlepšovanie chuti, vzhľadu či textúry
- predlženie životnosti a podobne
Bohužiaľ, kým časť takýchto prísad sa považuje za „všeobecne bezpečné“ aj bez dostatočného testovania, iné zasa vyvolávajú oprávnené obavy o zdravie. Aby sa vám ľahšie orientovalo medzi rôznymi prísadami pri študovaní zloženia potravín, prestížna americká nezisková organizácia Environmental Working Group (Pracovná skupina pre životné prostredie) vypracovala zoznam 12 najškodlivejších potravinových prísad.
Zoznam obsahuje látky, ktoré vyvolávajú obavy, ďalej látky, ktoré mohli byť zakázané v iných krajinách a tiež látky, ktoré by sa v žiadnom prípade nemali nachádzať v potravinách.
1. Dusitany a dusičnany
Dusitan sodný je látka pridávaná do takmer všetkých mäsových výrobkov (šunka, salámy, klobásy), v ktorých pomáha zachovávať ich ružovo-červené zafarbenie.
Problémom je, že pri vysokých teplotách sa dusitany môžu skombinovať s amínmi, čím vzniknú nitrozamíny, ktoré sú karcinogénne. Tie môžu vyvolávať hlavne rakovinu hrubého čreva, močového mechúra, žalúdka a pankreasu.
Dusičnany sú zasa prítomné vo veľa druhoch ovocia a zeleniny, ako červená repa (cvikla), zeler, šalát, špenát a väčšina ostatnej zelenej zeleniny. Ohľadne dusitanov a dusičnanov panuje medzi ľuďmi veľa nedorozumenia. Tieto látky samotné nie sú pre vás škodlivé a dokonca sú prekurzorom oxidu dusnatého (NO), ktorý znižuje krvný tlak a pôsobí protizápalovo.
Pamätajte, nebezpečný je vznik nitrozamínov. Mäso je v tomto ohľade oveľa viac rizikové ako zelenina, pretože obsahuje oveľa viac amínov a pripravuje sa na vyšších teplotách.
2. Bromid draselný
Bromid draselný sa pridáva v mnohých krajinách do múky a je teda súčasťou všetkých múčnych výrobkov – pečiva, koláčov či keksov. Dôvodom je, že výrobky z takejto múky sú viac elastické. Jeho problémom však je, že narúša funkciu endokrinného systému.
Našťastie, v EÚ, Kanade a Číne je zakázaný. Dávať pozor by ste si však mali počas pobytu v zahraničí alebo pri konzumácii potravín s obsahom múky vyrobených v krajinách, kde zakázaný nie je.
3. Propyl parabén
Propyl parabén je silným narúšačom endokrinného systému a v potravinách sa používa ako konzervačná látka. Bežne je ho možné nájsť v tortilách, muffinoch a potravinových farbivách. Do potravín sa môže tiež dostať z obalov.
Výskum ukázal, že až 91% ľudí mali propyl parabén v moči. Pri testoch potravín ho obsahovalo 50% nápojov, mliečnych výrobkov, mäsa a zeleniny. Propyl parabén má estrogénovú aktivitu. Jeho prítomnosť by sa teda mala sledovať hlavne pri tých druhoch rakovín, ktoré sú citlivé na estrogén, ako je napríklad rakovina prsníka.
Okrem zrýchľovania rastu rakoviny prsníka sa zistilo, že oslabuje schopnosť otehotnenia u žien a u mužov zasa znižuje množstvo spermií a hladinu testosterónu.
4. Butylhydroxyanizol (BHA)
Butylhydroxyanizol je konzervačná látka, ktorá ovplyvňuje nervový systém v mozgu, mení správanie a môže spôsobovať rakovinu. Nachádza sa hlavne v:
- raňajkových cereáliách
- orieškových zmesiach
- žuvačkách
- maslových nátierkach (nie v masle)
- mäso
- zemiakových lupienkoch
- popcorne
- pive
BHA môže tiež vyvolávať alergické reakcie a hyperaktivitu. Je zakázaný aj v niektorých krajinách v EÚ, no nie plošne v celej EÚ.
5. Butylovaný hydroxytoulén (BHT)
BHT je chemicky podobné BHA a tieto dve konzervačné látky sa často používajú súčasne. BHT sa síce nepovažuje za karcinogén u ľudí, no u zvierat je spôsobuje rozvoj niektorých druhov rakoviny.
Okrem toho je spájaný s poruchami vývoja a zmenami na štítnej žľaze.
6. Propyl galát
Propyl galát je konzervačná látka používaná na to, aby tuky nezatuchli. Nájdete ho často v párkoch, salámach, mrazenej pizzi a ďalších spracovaných potravinách, ktoré obsahujú jedlé tuky. Národný toxikologický program v USA ho zaradil na zoznam látok spôsobujúcich rakovinu, vrátane zriedkavých druhov nádorov mozgu.
Niektoré štúdie dokonca uvádzajú, že by mohol tiež narúšať endokrinný systém a mať estrogénu aktivitu (podobne ako propyl parabén v bode 3).
7. Teobromín
Teobromín je alkaloid nachádzajúci sa v čokoláde. Má podobné účinky ako kofeín. To je aj dôvod, prečo je čokoláda vysoko toxická pre psy. V roku 2010 požiadala firma Theocorp o udelenie statusu pre túto látku ako „bezpečná“, aby sa mohla pridávať do chleba, cereálií, športových nápojov a ďalších jedál.
Americký FDA (Úrad pre potraviny a liečivá) však vyjadril pochybnosti, firma následne žiadosť stiahla, no neskôr, aj bez ich súhlasu, bol teobromínu tento status predsa len udelený.
8. Prírodné a umelé príchute
Najviac znepokojivým faktom, keď vidíte na obale potravín napísané „umelá“ alebo hoci aj „prírodná“ príchuť, je, že neviete, čo si máte pod tým predstaviť. Môže to znamenať, že je pridaná jedná neprirodzená látka, ale aj kokteil zložený zo stoviek takýchto látok.
Napríklad, jahodová príchuť sa skladá z až 50 rôznych chemických substancií! Veľa ľudí si myslí, že „prírodné príchute“ znamená niečo ako jahody, cesnak alebo čili korenie na ochucovanie potravín. V skutočnosti sa tieto látky vyrábajú v laboratóriách podobe, ako „umelé“ príchute. Jediným rozdielom je, že „prírodné“ príchute musia byť vyrobené z prírodných produktov, kým tie druhé nie. V konečnom dôsledku však majú len pramálo spoločné s produktmi, z ktorých pochádzajú.
Často je výsledná chemikália identická s tou, ktorá sa vyrába čisto synteticky, akurát je drahšia. Niektoré „prírodné“ príchute obsahujú dokonca aj propylen glykol (rozpúšťadlo) alebo BHA! Jedinou výnimkou sú príchute označené ako „bio“, ktorých výroba musí spĺňať tie najprísnejšie pravidlá a nemôžu obsahovať syntetické alebo geneticky modifikované zložky.
9. Umelé farbivá Každoročne sa len v USA spotrebuje na umelé farbivá 8 miliónov kilogramov umelých farieb. A to sú do toho zahrnuté len 8 základné druhy. EÚ nedávno prijala opatrenie, že potraviny obsahujúce umelé farbivá musia byť označené varovaním: „Táto potravina môže mať nepriaznivé následky na správanie a pozornosť detí“.
Umelé farbivá môžu u ľudí vyvolávať:
- rakovinu
- hyperaktivitu
- alergiu
A to sú len následky, ktoré uvádzajú samotní výrobcovia umelých farbív. Zistilo sa napríklad, že: Červená 40 – spôsobuje nádory u myší a hyperaktivitu u detí Modrá 2 – spôsobuje nádory na mozgu Žltá 5 – spôsobuje rakovinu, hyperaktivitu, hypersenzitivitu a ďalšie problémy so správaním detí Dokonca aj nevinne znejúca karamelová farba môže zapríčiňovať rakovinu kvôli obsahu 4-metylimidazolu – vedľajšej látky, ktorá vzniká pri výrobe karamelu.
10. Diacetyl
Ide o umelú príchuť, ktorá dodáva popcornu z mikrovlnky maslový nádych. Používa sa tiež v mliekarenskom priemysle na ochucovanie mlieka, jogurtov a syrov. Nájsť ho tiež môžete v „hnedých“ prichucovadlách ako javorový sirup. Výskum ukázal, že diacetyl môže spustiť Alzheimerovú chorobu. Okrem toho poškodzuje dýchací systém. U robotníkoch v továrni na popcorn sa zistili zápaly a trvalé zjazvenia dýchacích trubíc.
11. Fosfáty
Fosfáty sa dnes pridávajú do vyše 20 tisíc rôznych produktov, vrátane jedál rýchleho občerstvenia a mäsových výrobkov. Používajú sa na znižovanie úrovne kyselín, zlepšené udržiavanie vlahy a na kvasenie. Fosfáty sú spájané s ochoreniami srdca.
EÚ v súčasnosti prehodnocuje pridávanie fosfátov do potravín, no výsledky tohto preskúmania nebudú hotové skôr ako v roku 2018.
12. Hliníkové prísady
Hliníkové zlúčeniny fosforečnan hlinitý, síran hlinito sodný a mnohé ďalšie, sa pridávajú do potravín ako stabilizátory. Tento kov sa však dokáže vo vašom tele akumulovať, obzvlášť v kostiach a mozgu.
Výskumy ukázali, že hliníkové zlúčeniny môžu spôsobovať neurologické poškodenia, vrátane zmien v správaní, ťažkostí s učením a zhoršenie motorických schopností.
Existuje aj súvis medzi hliníkom, Alzheimerovou chorobou a ďalšími neurodegeneratívnymi ochoreniami.