Několik velmi zajímavých předpovědi proroků, které se nás týkají...
Hephidanus, švajčiarsky mních, 11. Stor.
„Z východu prichádza strašná búrka, od západu zas hrozný vietor; beda tomu kto sa medzi ne dostane. Tróny tisíc rokov staré padnú z výšky … Medzi riekami Rýn, Labe a Dunaj (centrálne Nemecko a západné Čechy, neuveriteľné) bude obrovská márnica, supy a havrany si prídu na svoje. Keď sa znamenie ohňa objaví na nebi, ten čas kedy budú ľudia pohltení sa priblíži. Ale deň, kedy sa toto znamenie udeje, nebude žiaden smrteľník poznať.“
Jedno z týchto proroctiev je od slečny menom Sarah Hoffmanová (o nej ešte bude reč) ktorá napísala:
„ … tak istom som videla malé ohnivé gule … bolo tam milióny takých gúľ padajúcich z neba, boli všade. Boli veľmi horúce, rôznej veľkosti ale väčšina z nich bola veľká asi ako golfové loptičky. Keď spadli z neba vybuchli a všade naokolo vyšľahol plameň. Hocčoho sa dotkli, všetko bolo v plameňoch: ľudia, stroje aj budovy.“
***
Toto je príbeh slečny Sarah Hoffmanovej, ktorá sa v roku 1979 pokúsila o samovraždu. Sarah si podrezala žily, no nezomrela. Bola ale tri dni v kóme. Počas týchto troch dní jej bola ukázaná budúcnosť sveta.
Sarah Hoffmanová je dnes v USA považovaná za jedinú osobu, ktorá predpovedala pád dvojičiek.
Takto líči (pravdepodobne) 11. September 2001:
„Ako som sa tak pozerala na severnú Ameriku, zrazu sa obraz začal posúvať smerom k východnému pobrežiu na New York. Videla som New York so všetkými jeho mrakodrapmi a ľuďmi. Zrazu som videla ako sa obrovské budovy zrútili k zemi, trosky, smog, odpad boli všade naokolo … spýtala som sa či to zemetrasenie spôsobilo pád tých budov ale bolo mi povedané že nie, takže neviem čo to mohlo spôsobiť.“
Samotnú vojnu opísala slečna Hoffmanová takto:
„O cudzích krajinách moc toho neviem ale tieto som poznala podľa inštinktu. Pozerala som sa na Blízky východ a videla som vylietavať rakety z Líbye ktoré potom zasiahli Izrael a nad touto krajinou sa zjavil veľký atómový hríb. Vedela som že rakety boli z Iránu ale ľudia z Iránu sa schovali v Líbyi a odpálili ich odtiaľ. Takmer okamžite začali rakety lietať z jednej krajiny do druhej, rozšírilo sa to po celom svete. Videla som množstvo nukleárnych explózií, no nie všetky boli z rakiet. Niektoré boli odpálené priamo na zemi. Viem že v budúcnosti bude na zemi nukleárna vojna a presne takto to celé začne …
Ako som sa pozrela dolu na mestá, videla som nad nimi hrozné atómové hríby a toto sa dialo po celých Spojených Štátoch Amerických. New York bol zasiahnutý raketami, no v niektorých mestách ako napríklad Los Angeles boli bomby schované v nákladných autách. Tak isto som videla atómový hríb aj nad Salt Lake City, no žiadne rakety … Nad vrcholkami atómových hríbov som videla inváziu ruskej armády do USA. Videla som parašutistov na mnohých miestach, hlavne na východnom pobreží. Videla som parašutistov aj nad Salt Lake City. Rovnako som videla aj čínske jednotky vyloďovať sa na západnom pobreží neďaleko od Los Angeles. Ľudia ktorí boli stále naživu začali proti nim bojovať so svojimi vlastnými zbraňami. Našu armádu som nikde nevidela.
Bola to nukleárna vojna a podobné veci sa diali všade po celom svete. Nevidela som z tej vojny veľa ale viem, že to netrvalo dlho a Rusi s Číňanmi prehrali, neviem ale ako sa to presne stalo.“
„Potom som uvidela nesmiernu zimu ktorá prišla na celú Zem. Bol strašne silný vietor a ľudia sa schovávali do jaskyní a puklín v skalách aby tomu unikli. Bolo to neuveriteľné, odfúklo to stromy a všetko naokolo. Zdalo sa že je to silnejšie než hurikán či tornádo. Zdalo sa akoby bolo všetko niekde odfúklo.
Pochopila som že veľké celosvetové zemetrasenie a táto nesmierna zima boli spôsobené akýmsi objektom, planétou alebo niečím podobným, čo bolo veľmi blízko Zeme a všetko na nej ničilo. Keď sa toto bude diať koniec bude blízko.“
******
Sestra kráľovnej Brigite, Rím,1970
„Tretia svetová vojna začne pár dní potom, čo bude zavraždený nejaký politik v úseku medzi Maďarskom a Juhosláviou.“
*****
Josef Kugelbeer, veštec z Vorarlberska, 1922
„V noci vypukne spoločná revolúcia komunistov a socialistov. Nad kláštormi a ich predstavenými sa zmráka. Najprv, ľudia nebudú chcieť tomu uveriť, tak prekvapivé to celé bude. Mnohí budú uväznení a popravení. Pfaender (kopec) bude plný ľudí.
Ako blesk z čistého neba bude ruská revolúcia rozšírená do Nemecka, potom Francúzska, Talianska a Anglicka.
Obrovská spúšť príde náhle z Ruska. Všade prinesie nepokoje a deštrukciu. Okolie rieky Rýnu bude zničené lietadlami a inváznymi vojskami.
Bude masový hladomor a hlad, ľudia budú drtiť kôru aby z nej spravili múku; budú tiež jesť trávu na lúkach.
Zem bude posiata mŕtvolami ako púšť. Ľudia budú vychádzať potichu obávajúc sa o svoje domy. Telá budú zhromažďované na vagónoch a hádzané do masových hrobov. Nebudú fungovať železnice, lodná doprava ani automobilová doprava ako tomu bolo v skorších dobách. Továrne nebudú vyrábať, rýchle tempo skorších dôb sa úplne zastaví.“
Josef Stockert, 1947
„Tanky budú rolovať Nemeckom. Prídu z východu a veľkou rýchlosťou sa budú valiť smerom na západ. Tam kde narazia na prekážky, všetko zrovnajú so zemou. V troch smeroch sa budú rútiť na západ, popri Severnom mori, centrálnym Nemeckom a na juhu popri Alpách. Vystrašení ľudia budú utekať na západ. Vo Francúzsku budú upchaté cesty utekajúcimi ľuďmi a autami ktoré sa nemôžu pohnúť dopredu ani dozadu. Muži aj ženy budú musieť slúžiť v nepriateľskej armáde. Tí, ktorí odmietnu, budú zastrelení. Jedlo a všetko čo nepriateľská armáda potrebuje, bude civilistom zhabané. Tankové jednotky Rusov sa prebijú až k rieke Rýn. Krajina bude plná divných vojakov, ktorí budú vraždiť a znásilňovať. Ľudia nebudú vlastniť ani majetok ani nič iné. Mnohí nebudú mať dom a budú musieť žiť na skrytých miestach.“
*****
Josef Kugelbeer, veštec z Vorarlberska, 1922
„V noci vypukne spoločná revolúcia komunistov a socialistov. Nad kláštormi a ich predstavenými sa zmráka. Najprv, ľudia nebudú chcieť tomu uveriť, tak prekvapivé to celé bude. Mnohí budú uväznení a popravení. Pfaender (kopec) bude plný ľudí.
Ako blesk z čistého neba bude ruská revolúcia rozšírená do Nemecka, potom Francúzska, Talianska a Anglicka.
Obrovská spúšť príde náhle z Ruska. Všade prinesie nepokoje a deštrukciu. Okolie rieky Rýnu bude zničené lietadlami a inváznymi vojskami.
Bude masový hladomor a hlad, ľudia budú drtiť kôru aby z nej spravili múku; budú tiež jesť trávu na lúkach.
Zem bude posiata mŕtvolami ako púšť. Ľudia budú vychádzať potichu obávajúc sa o svoje domy. Telá budú zhromažďované na vagónoch a hádzané do masových hrobov. Nebudú fungovať železnice, lodná doprava ani automobilová doprava ako tomu bolo v skorších dobách. Továrne nebudú vyrábať, rýchle tempo skorších dôb sa úplne zastaví.“
Josef Stockert, 1947
„Tanky budú rolovať Nemeckom. Prídu z východu a veľkou rýchlosťou sa budú valiť smerom na západ. Tam kde narazia na prekážky, všetko zrovnajú so zemou. V troch smeroch sa budú rútiť na západ, popri Severnom mori, centrálnym Nemeckom a na juhu popri Alpách. Vystrašení ľudia budú utekať na západ. Vo Francúzsku budú upchaté cesty utekajúcimi ľuďmi a autami ktoré sa nemôžu pohnúť dopredu ani dozadu. Muži aj ženy budú musieť slúžiť v nepriateľskej armáde. Tí, ktorí odmietnu, budú zastrelení. Jedlo a všetko čo nepriateľská armáda potrebuje, bude civilistom zhabané. Tankové jednotky Rusov sa prebijú až k rieke Rýn. Krajina bude plná divných vojakov, ktorí budú vraždiť a znásilňovať. Ľudia nebudú vlastniť ani majetok ani nič iné. Mnohí nebudú mať dom a budú musieť žiť na skrytých miestach.“
*****
osef Naar, Čechy, 1691-1763
„Len pár ľudí prežije tú veľkú vojnu. Okolie mesta Plzeň bude na tom hrozne. Kto nebude minimálne dve míle ďaleko od toho miesta, mal by sa plížiť po rukách a nohách lebo všetko bude zničené – telo aj duša. Znaky tej obrej vojny sú: cesta do lesa je uzavretá bariérami a drevenými zátarasami (diaľnica?); železné cesty sú z dreva stavané v Čechách a okolí (železnice?) a ľudia cestujú v ohnivých vozoch. Posledná „letiaca“ cesta bude postavená pri Kubáňskom vrchu (most?). Do domovov budú líšky a zajace chodiť cez okná, všade bude rásť žihľava. Mesto Praha bude zničené. Celé Čechy budú opustené. Zďaleka sa budú ľudia vracať a rozhliadať sa okolo seba.“
*****
Muehlhiasl z Apoigu (1753 – 1830?)
„Všetko sa stane, keď veľký vták alebo ryba bude prelietavať nad krajinou – vtedy príde vojna, po nej ďalšia a po nej ešte jedna. Kedy sa tak stane?
Vaše deti to ešte nezažijú, ale vaši vnuci možno uvidia počiatok toho všetkého. Červení prídu po nových cestách. Ale nepôjdu popri Dunaju. Príde veľká vojna. Malá ju začne a niekto príde spoza veľkého mora a ukončí ju (Toto sa podobá na prvú svetovú, ktorá skončila rok po tom, čo do nej vstúpili USA). Vojna príde z východu a skončí na západe ale tá posledná vojna bude totálne zničujúca. Keď budete stretávať ľudí ktorým nerozumiete, ten hrôzostrašný deň nebude ďaleko. Ľudia nikdy pred tým nevideli také množstvo ohňa a železa. Všetko bude v chaose. Tí, čo prežijú, budú musieť mať železnú vôľu. Ale boj nebude trvať dlho. Nič nepomôže tým, čo prežijú, ani viera v Boha. Budú chorí a nikto im nedokáže pomôcť. Nebude to však trvať dlho. Udeje sa to tak rýchlo, že nikto tomu nebude môcť uveriť, avšak všade bude veľa krvi a tiel. Udeje sa to tak rýchlo, že ten kto bude niesť dva bochníky chleba a jeden z nich mu spadne, nebude sa musieť poň naťahovať, lebo jeden mu bude stačiť. Vojna neskončí, kým mŕtve vtáky neprestanú lietať. Keď po tom všetkom nájdete pri Dunaji kravu, tá krava by mala dostať zlatý zvonec.
*****
Matthias Stormberger, 1830
„Dve alebo tri dekády po prvej vojne príde druhá, ešte väčšia. Takmer všetky národy sveta sa v nej stretnú. Milióny ľudí v nej zomrú, i keď nebudú vojakmi. A po konci druhej veľkej vojny príde tretí svetový požiar. V ňom už budú úplne nové zbrane. V jeden deň zomrie viac ľudí ako vo všetkých predchádzajúcich vojnách dokopy. Budú sa diať gigantické katastrofy. Cez noc bude v krčme v Zwieseli veľa ľudí a vonku budú vojaci prekračovať most. Ľudia utečú do lesa. Tí, ktorí sa ukryjú vo Falkensteine, zostanú ušetrení.“
****
Slepý mladík z Prahy, 14. Storočie
Táto predpoveď je veľmi výnimočná, pretože hovorí o celých dejinách Čechov, hlavne od prvej svetovej vojny. Jednotlivé detaily sú naozaj zarážajúce.
1. Raz a ešte raz a ešte polovicu razu budú cudzinci vládnuť nad Čechmi
2. V čase, keď jeden vládca Čiech bude vládnuť už viac ako 60 rokov, príde veľká vojna po kráľovražde. (Cisár František Jozef I. vládol Rakúsko-Uhorsku od roku 1848 až do svojej smrti v roku 1916 – to je 86 rokov! Kráľovražda je atentát na následníka trónu Františka Ferdinanda d´Estegneho, po ktorom vyhlásilo R-U vojnu Srbsku čím oficiálne začala I. svetová vojna. Neuveriteľná predpoveď.)
3. Po tom budú korunované hlavy padať ako dozreté jablká zo stromu (Pád cárstva a vražda cára v Rusku, pád R-U a Pruského cisárstva)
4. Český lev si bude sám vládnuť a už nebude viac nikomu podriadený
5. Dva národy budú v Čechách (prvá ČSR – druhým národom sme boli my, Slováci)
6. Prvý, vládnuci, národ bude utláčať druhý národ a nedá mu slobodu
7. Veľkej moci sa jednému dostane (Hitler)
8. Potom, lordovia pražskí uznajú slobodu druhému národu, ale bude už neskoro (Ďalšia neuveriteľná predpoveď. Slováci, pod vedením otca slovenského národa Andreja Hlinku, chceli v spoločnom štáte vlastnú autonómnu vládu. Pražská vláda dlho odmietala. Povolila až v roku 1938, kedy však už bolo neskoro – Čechy sa mali stať nemeckým protektorátom a Slovensko malo od Nemecka prisľúbený vlastný štát.)
9. Príde ďalšia vojna medzi všetkými národmi sveta (2. Svetová)
10. Z Nemecka sa stane veľká hromada sutiny a len región modrých kameňov bude ušetrený (Alpy)
11. Veľká vojna skončí, keď budú kvitnúť čerešne (8. Máj 45 – koniec druhej svetovej vojny v Európe)
12. Tak dlho ako čerešne dozrievajú, nechcel by som byť Nemcom
13. Ale v čase oberačky by som nechcel byť Čechom (nástup komunizmu?)
14. Dva krát bude Česká krajina preosiata: prvý krát v nej zostane len tak málo Nemcov, že by zaplnili miesto pod dubom (Po vojne nastal násilný odsun sudetských Nemcov z krajiny. Z predvojnového počtu 3,1 milióna ich po tomto odsune ostalo v ČSR len čosi okolo 900 000.)
15. Opäť si bude Český lev sám vládnuť, ale to už bude iba labutia pieseň
16. Vtedy bude v Čechách len jeden národ
17. Nová vojna je na obzore, najkratšia zo všetkých. Ľudia zničia svet a svet zničí ľudí. A Bavorsko bude veľmi trpieť. Toto sa stane, lebo ľudia opustia Boha a Boh ich potrestá. Keď sa ľudia pokúsia zaujať Stvoriteľovo miesto koniec bude na blízku.
18. Ľud Český bude vojnou zničený a všetko v krajine bude horieť
19. Dva krát bude Česká krajina preosiata: druhý krát v nej zostane len tak málo Čechov, ako je priestoru na dlani ruky (Ak priestor pod dubom rovná sa 900 000 ľudí, priestor na dlani ruky bude zaiste hlboko pod milión duší. Dá sa povedať, že by to znamenalo koniec českého národa.)
20. Nebude v Európe mieru, kým nebude z Prahy hromada sutín
21. V čase kvitu čerešne, Praha bude zničená
22. Odplata príde spoza veľkej vody
23. Keď budú čerešne po druhý krát dozreté, utečenci z Čiech sa smutne vrátia späť, do svojich domovov a usadlostí
24. Ale nebude ich mnoho
25. A týchto pár sa bude pýtať: ´Kde ste sa schovali? Kde ste?´
26. Farmári budú práskať bičom po pluhu a hovoriť: ´Tu bola Praha.´
27. Po celom svete nastane nová doba, ktorá bude nazvaná Zlatou dobou
******
Sybila pražská, 1658
Ľudia postavia obrovskú vežu so železa naplnenú vodou a budú veriť, že s týmto budú vládnuť hviezdam (Neuveriteľná predpoveď. Reč je evidentne o raketách/príp. raketoplánoch. Počas štartu rakiet sa používajú tony vody, ktorá slúži ako akýsi tlmič vibrácií, tepla a hluku z rakety.). Ľudia budú veľmi trpieť, pretože ľudský duch si uzmyslí, že všetko už ovládol.
Vidím malú hranatú vec v ich rukách, dáva im informácie o všetkom, čo chcú vedieť. Na bielom povrchu je malá skrinka, v ktorej vidno ľudí, zvieratá, aj kopce. Nádherná hudba sprevádza obrázky a ľuďom to robí radosť. Ale tieto ich radosti nakoniec neznamenajú nič.
Stále hrdo vládneš moja milovaná Praha, ale budeš čeliť svojej poslednej hodine. Praha, moja milovaná Praha, dostane sa ti nezvyčajného a hrozného konca. Závan sa bude šíriť tvojimi uličkami, ako aj sladkavosť a teplo; prekvapení ľudia to pocítia. S hrozne skrivenými tvárami, tisíce sa budú snažiť ukryť, ale skrze teplo stuhnú. Koniec sa blíži. Desať hrdzavých zvonov posledného kostola bije vo vzduchu. Pomalé a špinavé prúdy Vltavy sa budú valiť, ako keď hrozný hurikán pustoší krajinu, mesto. Žlto-zelený prach a ťažké jedovaté mraky zoberú život ľuďom aj dobytku (chemické zbrane). Hradčany budú v ohni, mestské hradby budú praskať. Všetko bude v besniacom ohni. Zem sa bude triasť, bude sa ohýbať mohutným zemetrasením. Veľké jamy sa otvoria a pohltia ako mŕtvych, tak aj živých. Hroby sa otvoria ako vyplienené rukami duchov a kostry sa budú smiať krutým smiechom. Všetko sa ponorí do bezmedznej čiernej ničoty.
Z Vyšehradu (štvrť v Prahe) sa obrovská žeravá guľa (atómová alebo vodíková bomba) rozšíri všade navôkol, kamene budú letieť vzduchom a všade naokolo bude žiariť more ohňa. Všetko čo človek postavil bude ležať v sutinách a prachu. Možno počuť len hrozný hukot búrky. Život sa vytratí. Vidím len trosky a mŕtvoly. Pomaličky sa mrak vytratí tam, kde sa hrdo týčila katedrála. Vidím krvavo-červenú ohnivú guľu. Je koniec! Praha, tvoj osud bol naplnený! Prečo ponuré prílivy zaplavia nábrežia opustených planín? Škaredé červy budú obžierať telá aj duše s hroznými účinkami. Buriny a zrúcaniny a jedovatý mrak bude charakterizovať krajinu. Toto je to, čo si ľudia zasiali?“
******
Neuveriteľný dopis, ktorý adresoval český básnik Karel Hynek Mácha svojmu priateľovi zo štúdií Eduardovi Hindlovi v roku 1836. Mácha v ňom opisuje svoju desivú víziu /sen o Prahe. Vízia sa mala uskutočniť v roku 2006. Hoc sa tak neudialo, dávam ju tu pre podobnosť s vyššie uvedenými proroctvami.
“Mraky bledé, slunce nevidno, nebe povlečené obrovitou sítí pavučin. Povětří sytila síra, prach a čoud štípal v plicích, že jsem stěží dýchal. Pomíšený hluk se rozléhal, dunění a potlumené ryčení – lkala zem z roztaveného kamene. V útesech pískovcových vyhlodaná doupata plála nadpřirozeným jasem, žlutým, sinavým … Bytosti lidské s lícemi změněnými, za časté nevidomé, namnoze šaškovskou veteší oděné, chvátaly v zástupech co vichřicí hnány rmutným labyrintem. Štvaly je Dantovy ďábelsky chechtající se měchy s očima ohnivýma – vsávaly a polykaly ty neštastníky. Eduarde, já myslel, že zešílím – ouzkost a smutek mě pojaly ze strašlivé končiny. Pekelných nástrojů jsem se nebál, dalo se jim utýct – zatracenců jsem želel, že se v hořkém chvatu míjejí, na sebe nepromluví, bez usmání, bez pozdravu.
Talácel jsem se valícím davem, nikdo si mě nevšiml, nikdo na mě nepohlédl. Až dívčina jakási … Přistoupil jsem k ní, v zoufání svém pravím: ´Jsem v pekle… ´ Zavrtěla hlavou … Smála se, řkouc po česku zpěvným hlasem, leč rychle a podivným přizvučením: ´To si myslí mnohý… Po světě je hůř. ´ Sáhla na skřínku, co u boku nesla, odklopila víko – já uzřel živý obraz. Eduarde, ty vidiny se měnily a přelévaly – na nich skutečné peklo horoucí. Rakev temnoty a červů, bolest, hrůznost nejdivější, děsivější otevřeného hrobu… Hrůza… Eduarde, kéž bych směl zapomenout! ´Jestli toto není peklo, kde tedy jsem?´ táži se vyjeven – člověk je slabé zvíře. ´V Praze,´ předci, odvětila sličná Dídó. ´Který letopočet?´ vyhrkl jsem, doufaje, že žertem odpoví. ´Dva tisíce šest, ´pronesla
Já jí nevěřil, Eduarde – budoucnost nemohla být hrozivější mých nočních můr! … Ty ruiny ponuré – toť byvší Hrádek krále Václava! … Zlý, divný sen hrozné tušení! Pište mi Eduarde – pište, co nejdřívěji!
Praha, 10. srpna 1836, Karel Hynek”
*****
Alois Ruhr, jasnovidec, 1894-1959
„Každý bude hovoriť o mieri. Shalom! Potom sa to udeje – nová vojna na Blízkom východe náhle vzplanie – situácia bude napätá. Dvaja muž zabijú tretieho, vysoko postaveného. Budú za to zaplatení. Jeden z vrahov bude malý černoch, druhý, trochu väčší, bieli. Myslím, že sa to udeje na Balkáne.
Množstvo jednotiek sa bude pohybovať smerom k Belehradu a odtiaľ do Talianska. Tri pancierové kliny sa budú valiť na sever od Dunaja smerom do západného Nemecka a k rieke Rýn bez predošlého varovania. Udeje sa to tak nečakane, že ľudia budú v panike utekať na západ … Odplata príde spoza veľkej vody. Žltý drak podnikne inváziu na Aljašku a do Kanady v tom čase. Avšak nedostane sa ďaleko …
Bude pršať žltý prach v líniách. Keď bude Zlaté mesto pražské zničené; vtedy to všetko začne. Bude jasná noc, keď to začnú zhadzovať. Keď ten prach spadne na zem, všetko bude mŕtve, nebude stromu, dobytka, trávy ani slamy. Všetko bude suché a čierne. Domy však budú stáť. Neviem, čo to je, ale každý, kto prejde tou líniou, zomrie.
Lietadlá budú zhadzovať žltý prach medzi Čiernym a Severným morom. Takto vznikne ten pás smrti. Bude to zóna, kde nebude ani trávy, ani živého človeka.
Z východu sa budú valiť pásovce. Ale v tých pásovcoch sú posádky už mŕtve, všetko pôjde na automatiku. Pri Rýne nastane záverečný útok. Z troch ruských klinov sa nezachráni ani jeden vojak.
Piloti budú zhadzovať malé čierne skrinky. Tie explodujú ešte pred tým, než sa dotknú zeme, a vysype sa z nich žltý alebo zelený dym alebo prach. Kto sa s týmto dostane do kontaktu, okamžite zomrie, či je to človek, zviera alebo rastlina. Jeden celý rok nebude v tej oblasti nič živé. Tie skrinky sú satanské. Keď explodujú, žltý alebo zelený prach sa vyzdvihne a všetko čo sa s ním dostane do kontaktu, bude okamžite mŕtve. Ľudia sčernajú a mäso z ich kostí bude odpadávať, tak ostrý bude ten jed.
Potom som videl čosi letieť, prilietavalo to z východu. Zhodilo to čosi do vody a čudná vec sa stala. Voda vyletela do výšky akú dosahujú mrakodrapy a potom spadla späť; potom bolo všetko zaplavené. Veľké zemetrasenie. Celá južná časť Anglicka sa prepadla do vody! Tá časť … zmizla potom, čo tá čudná vec bola zhodená do mora. Prímorské krajiny sú veľmi ohrozené vodami, valia sa na ne vlny veľké ako domy; vody sa penia akoby kypeli. Ostrovy zmiznú. Časť toho hrdého ostrova sa potopila do mora potom, čo pilot zhodil tú vec do vody, potom voda vyletela do výšky ako mrakodrap a zas spadla dolu. Čo to bolo, neviem. Kedy sa tak stane, neviem.
Mesto so železnou vežou (Paríž) sa stane obeťou svojich vlastných ľudí. Všetko podpália. Bude to revolúcia a všetko bude veľmi divoké. Rozľahlé mesto s veľkou železnou vežou je v ohni. Ale spôsobili to jeho obyvatelia, nie tí, čo prišli z východu. V Taliansku to bude tiež veľmi ťažké. Bude tam množstvo mŕtvych a pápež bude musieť utiecť. Mnoho prelátov bude mŕtvych a kostoly budú v ruinách. V Rusku samotnom nastane revolúcia a občianska vojna. Tiel je tak veľa, že ich nemožno vypratať z ciest. Hlavní predstavitelia strany spáchajú sebevraždu a v krvi bude vina očistená. Vidím červené masy premiešané so žltými tvárami, veľké nepokoje a hrozné vraždenie.
*****
V roku 1937 spadol istý Američan menom Joe Brandt z koňa a utrpel slabý otras mozgu. Na štyri dni sa dostal do nemocnice. Boli to najhoršie dni v jeho živote, pretože po nociach sa mu sníval desivý sen. Tam, kde sen jednu noc skončil, tam ďalšiu pokračoval. Joe Brandt bol vo svojich snoch svedkom toho, ako sa v budúcnosti polovica Californie prepadne do oceánu.
„Opäť som počul ten divný zvuk … slabý zvuk to bol … podozrivé ticho. Nevidia tí ľudia, že sa niečo deje? NIEČO VEĽKÉ PRICHÁDZA, NEVIEM ČO, ALE NIEČO VEĽKÉ PRICHÁDZA …. Vo vzduchu bolo niečo cítiť. Niečo ako síru, kyselinu sírovú, smrť … Vedel som, že sa čosi deje. Nemohol som sa ani pohnúť, len čakať. Pozrel som na hodinky . BOLO 5 MINÚT DO ŠTVRTEJ, SLNEČNÉ POPOLUDNIE. Potom to prišlo, nebolo to nič. Slabý, srandovný otras. Ľudia sa smiali, tiež som sa smial. Uľavilo sa mi a bol som sklamaný. Toto bolo to, na čo som čakal?
Potom to prišlo, ale ako to prišlo! Z ničoho nič, pre Kristove rany, z ničoho nič. Všade hučali sirény. Cítili ste to dlho pred tým, ako to prišlo. Akoby už cesta nechcela viac držať pokope. Ďalší otras, slabý. Videl som centrum Hollywood Belvederu, zdalo sa, že sa prelomilo na dve časti. Zdalo sa, akoby bola jedna časť tlačená nejakou obriou lopatou. Prelomilo sa to na dve časti. POTOM SOM POČUL STRAŠNÝ ZVUK, TAKÝ, AKÝ SOM NIKDY PRED TÝM NEPOČUL. STOVKY ZVUKOV. Ženy, deti – všetci utekali na vedľajšiu cestu. Nedá sa to opísať. DOSLOVA ICH TO DVIHLO DO VZDUCHU. Bolo to neskutočné. Zobudil som sa, už nikdy viac nechcem mať ten strašný sen.
Opäť ten sen, opäť som tam bol. Všade plač a nariekanie. Bol som tam, priamo v centre diania. Ušné bubienky mi šli prasknúť. Všade hluk. Ľudia padali, niektorí z nich boli ťažko zranení. Kusy budov, črepiny, úlomky lietali vzduchom. Jeden taký kus ma zasiahol priamo do tváre, ale necítil som to.
Chcel som sa zobudiť, ale nešlo to. Nadvihlo ma to hore. Možno som zomrel, neviem. Zrazu som bol nad mestom. Videl som, ako sa celá doska nakláňa smerom k oceánu, ako nejaký piknikový stôl. Budovy stáli, stáli lepšie, než si viete predstaviť. Ľudia to videli a snažili sa do nich dostať. Bolo to neuveriteľné. Všetko ostatné sa ničilo a rozbíjalo, ale tie budovy stáli. Zrazu sa začali budovy sypať ako nič, všade rev a plač, ľudia kričali ako šialení. Ďalšie zemetrasenie, trvalo asi dvanásť sekúnd. A videl som ulice Los Angeles a všetko medzi San Bernardinom a L.A. sa potápalo do oceánu.
Teraz oceán postupoval, šíril sa krajinou ako nejaký had. Bol som zvedavý, ako dlho to celé trvalo. Pozrel som na hodinky. BOLO 4:29. CELÉ SA TO UDIALO ZA POL HODINU!
Potom prichádzali vlny. Veľké vlny. Desivé vlny. Boulder Dam sa prelomil, šiel dole. Stále bolo denné svetlo. A potom som počul núdzové vysielanie, ktoré hlásilo: ´Tu je California. Potápame sa do mora. Bežte na vyvýšené miesta, bežte do hôr. Všetkým štátom na západe – tu je California …´ Opakovalo sa to stále dookola, zdalo sa mi, že celé hodiny. Tie slová budem počuť do konca života.
Zobudil som sa, bol to len sen. Zajtra ma pustia z nemocnice, konečne pôjdem domov.“
*****
Zdroj: 1
Komentáře: