NASA potvrdila, že před námi existovalo mnoho vyspělých civilizací. Příčina zániku vás překvapí
Nová štúdia NASA ukazuje, že kedysi existovali na Zemi desiatky dávnych vyspelých civilizácií podobných tej našej, ale všetky náhle zanikli. Štúdia naznačuje, že ľudstvo by mohlo zaniknúť v niekoľkých najbližších desaťročiach na základe vzoru pozorovaného u týchto civilizácií.
Ak sa pozrieme 3000 – 5000 rokov späť do histórie, nájdeme historický záznam, ktorý nám jasne ukazuje ako boli vyspelé a zložité civilizácie rovnako náchylné na zrútenie ako sme dnes my. Tento pretrvávajúci vzor viedol vedcov k otázke budúcej existencie spoločnosti a civilizácie ako ju dnes poznáme.
Ak by sme sa obzreli späť v čase viac ako 10000 rokov, našli by sme dôkazy existencie vyspelých civilizácií, ktoré pravdepodobne predchádzali inkskej, olméckej a starovekej egyptskej civilizácii, nehovoriac o ďalších vyspelých starovekých civilizáciách ako bola mezopotámska.
Je ťažké prehliadnuť opakujúce sa vzorce, ktoré identifikovali vedci vo väčšine týchto civilizácií a štúdia financovaná NASA je jasný dôkaz o ceste starovekých civilizácií na Zemi počas tisícok rokov. Podľa mnohých ľudí to znamená, že dávne civilizácie v priebehu histórie niekoľkokrát vznikli a zasa zanikli. Príčiny zániku civilizáciíRovnaké prvky sa zachovali a opakovali a spôsobili zánik starovekých civilizácií pred nami. Safa Motesharri, vedec zaoberajúci sa aplikovanou matematikou, uviedol vo svojej štúdii Dynamický model človeka a prírody, že proces zrodu a pádu je vlastne opakujúci sa cyklus, ktorý môžeme nájsť v celej histórii.
„Pád Rímskej ríše a rovnako (ak nie viac) vyspelých ríší Chan, Mauryan a Gupta ako aj mnoho vyspelých mezopotámskych ríší je svedectvom toho, že pokročilé, sofistikované, komplexné a kreatívne civilizácie môžu byť tiež krehké a pominuteľné.“
Štúdia dospela k záveru, že existujú dva kľúčové sociálne prvky, ktoré prispeli ku kolapsu každej jednej vyspelej civilizácie v minulosti: „prečerpanie zdrojov vzhľadom na ekologickú únosnosť“ a „ekonomické rozvrstvenie spoločnosti na elitu (bohatých) a masy (prostých občanov – chudobných). Tieto spoločenské javy hrali „ústrednú úlohu v charaktere a procese kolapsu“ vo všetkých prípadoch za posledných 5000 rokov.
Aj napriek tomu, že naša civilizácia je vo veľmi pokročilom technologickom štádiu, nemusí to nutne znamenať, že sme ochránení pred hroziacim chaosom. V štúdii sme zistili, že „technologické zmeny môžu zvýšiť efektivitu využívania zdrojov, ale tiež môžu spôsobiť zvyšovanie spotreby na obyvateľa a zvýšenie rozsahu ťažby surovín. Zvýšenie efektivity využívania zdrojov teda spôsobuje často nárast spotreby.“
Jeden z najlepších príkladov zániku pokročilých starovekých civilizácií môžeme nájsť v strednej Amerike. Ak sa pozrieme na starých Mayov, ktorí boli extrémne vyspelou starovekou civilizáciou, zistíme, že pri rozpade tejto kedysi veľkej ríše hralo kľúčovú úlohu niekoľko faktorov. Zatiaľ čo väčšina vedcov sa zhoduje, že odlesňovanie, hladomor a sucho boli kľúčovými prvkami zániku ríše Mayov, my nachádzame podobný vzor v iných civilizáciách, nielen v Amerike, ale po celom svete.
Príčiny zániku civilizácií Motesharrei a jeho kolegovia dospeli k záveru, že v podmienkach „ktoré odrážajú realitu dnešného sveta … sme zistili, že kolapsu je ťažké zabrániť.“ V prvom z týchto scenárov:
„… sa zdá, že čivilizácia je na ceste udržateľného rozvoja už dlhšiu dobu, ale hoci má optimálnu rýchlosť čerpania zdrojov a veľmi nízky počet členov elity, konzumuje nakoniec elita príliš veľa, čo vedie k hladu medzi prostými občanmi a to nakoniec spôsobí kolaps spoločnosti. Je dôležité poznamenať, že tento typ kolapsu je vyvolaný hladom, ktorý spôsobuje stratu pracujúcich a nie prírodnými podmienkami. “
Komentáře: