Sdílejí společné hodnoty. Opouštějí mainstream a zakládají komunity
BRATISLAVA - Poznáte pojmy ako Zaježová, Brdárka či Sosna? Permakultúra, sebestačné domy, ekovýrobky, zelené strechy či centrum enviro-etickej výchovy? Hoci komunitný život na Slovensku nemá tradíciu, žiť "inak" či "alternatívne" skúšajú stovky ľudí. Jeho dôležitosť narastie, keď v celej sile udrie kríza.
Na to, čo je komunita, sa dá podľa Roba Jankovicha, ktorý sa v Zaježovej venuje projektom trvalo udržateľného hospodárstva, dívať z tisícok pohľadov.
"Keď to veľmi zjednodušíme, máme komunity tvorené nezámerne a zámerne," vysvetľuje. V prvej skupine môžu byť napríklad dediny ako geograficky definované komunity.
"Nemajú pravidlá na to, kto sa môže k obyvateľom obce pridať. Keď sa tam niekto prisťahuje, automaticky sa stáva členom takejto ´komunity´," tvrdí Robo. Naopak, ekodediny, ekoosady, spolky sú podľa neho tvorené so zámerom. Ľudia prichádzajú s tým, že chcú žiť a spolupracovať s konkrétnymi ľuďmi.
"Sú definované vzťahovou príslušnosťou. Tie, čo fungujú, majú vypracované jasné pravidlá, kto a za akých podmienok sa môže pridať, majú jasnú víziu a všeobecne podporovaný spôsob spoločného rozhodovania," tvrdí.
Hippies aj kibuc
Štefan Szabó z ekocentra Sosna pri Košiciach hovorí, že komunitný spôsob života je silný archetyp, ktorý sa tiahne celou históriou ľudstva. Faktory sú podľa neho dva. Jedným je kultúra. Druhým faktor vyčlenenia sa, kedy sa komunity snažili prežiť a zachovať svoju odlišnosť.
"Takto doposiaľ fungujú Kopti v Egypte, Amišovia v USA, Staroverci v Rusku, ale do istej miery aj ortodoxní Židia v Brookline," približuje Szabó.
Na nich podľa jeho slov nadviazali aj novodobé ekokomunity. Majú definované etické pravidlá, ktoré hovoria o ochrane života na zemi, a podľa toho sa aj správajú k prírode.
Tam podľa Szaba patria aj známi hippies, teepe walley v Británii alebo komunity združené v sieti Global Eco Willage Network. Je tu však ešte jeden faktor, a tým je ekonomika. Niektoré komunity sa snažia o maximálnu sebestačnosť a nezávislosť od systému. Najsilnejšiu tradíciu majú v USA, známe sú aj izraelské kibuce.
Hľadajú optimálny model spoločnosti
Ekonóm, autor knihy Sociálna trojčlennosť David Sulík hovorí, že rôzne formy alternatívnej ekonomiky či vznik rôznych komunít môžeme chápať ako hľadanie optimálneho modelu spoločnosti.
"V ľuďoch rastie túžba po zmene celého spoločenského usporiadania, túžba po skutočnej rovnosti, slobode a bratstve. Už nejde o kozmetické zmeny a vylepšovanie súčasného systému, nejde o hľadanie ľavicového alebo pravicového riešenia, ale o zmenu celej paradigmy," tvrdí.
Súčasné problémy podľa neho pramenia z nerešpektovania trojčlennosti, ktorá sa dotýka troch oblastí života: kultúrno-duchovnej, právno-politickej a hospodárskej. V prvej, ktorá zahŕňa vzdelávania či umenie, platí princíp slobody, v právnej rovnosti a v hospodárskej zasa princíp spolupráce.
Diskrepacia nastáva, ak sa presadzuje jeden z princípov v oblasti, kde nepatrí.
V oblakoch a na zemi
Človeka k zmene podľa Roba Jankovicha ženie nespokojnosť s tým, ako žije, či to, ako k nemu pristupujú úrady.
A tak začne - napríklad v anonymnom prostredí bytoviek - túžiť po forme súžitia s blízkymi ľuďmi. Najčastejšie priateľmi, ktorí majú rovnaký svetonázor.
"K nápadu či chuti založiť si vlastnú osadu, rodový statok či spolok sa dostaneme ľahko, oveľa horšie to už je s realizáciou myšlienky,“ pripomína.
Uletieť do sveta snov je ľahké, potom však dôjde na lámanie chleba. Príde sťahovanie, hľadanie priestoru, zloženie sa na kúpu, potreba dohodnúť sa.
"Preto je dobré skúšať. Plány a vízie si nechať a pri plnom vedomí skúšať."
Ako komunitný život vyzerá na Slovensku? Szabó upozorňuje, že pocit spolupatričnosti a komunity dlhodobo upadá. "Upadá v zmysle kultúrnom, pretože tradičné vidiecke komunity, ktoré boli v minulosti silne súdržné, čo bola nutné aj kvôli prežitiu, sa zmenili a ľudia v nich sa vzájomne odcudzujú."
Svoju rolu zohráva aj to, že krajina má v tomto ohľade slabé tradície a ekologické hnutie, ktoré sa u nás formuje je nateraz veľmi mladé.
Dôležitosť, keď príde kríza
Robo si myslí, že komunít bude pravdepodobne pribúdať. "Vidno to napríklad v Grécku, kde centralizovaná štruktúra stráca schopnosť zabezpečovať zodpovedajúce životné podmienky pre ľudí a tí sú odkázaní na seba, teda na svojich blízkych, na svoje zámerne či nezámerne tvorené komunity," hovorí.
Dôležitosť komunít sa na Slovensku môže v krátkom čase významne zvýšiť aj podľa Szaba. Najmä pokiaľ dôjde k naozaj vážnej ekonomickej kríze.
"Komunity totiž často disponujú znalosťami a nízkorozpočtovými riešeniami pre pestovanie potravín, výstavbu príbytkov a získavanie energie z miestnych zdrojov, čo im v ťažkých časoch pomôže zabezpečiť si základné ľudské potreby," poznamenal.
Komunity v tomto ohľade nemusia byť chápané v zmysle dediny. Môžu byť voľné - od ekologických po umelecké. Ich členovia by sa stretávajú príležitostne, no navzájom sa poznajú a môžu sa na seba spoľahnúť.
Odpoveď na negatívne vplyvy
Sociologička Sylvia Porubänová v minulosti poznamenala, že vznikajúce komunity usilujúce sa o sebestačnosť sú odpoveďou na negatívne javy globalizácie.
"Pre mnohých ľudí je moderný život prirýchly, neosobný, konzumný. Je pre nich neprijateľný a chcú ho riešiť takouto individuálnou formou," komentovala.
Aj podľa nej môžeme očakávať, že snáh ľudí rozvíjať tento typ života bude pribúdať. "Tak ako bude pribúdať ľudí, ktorí budú participovať na konzume, budú úplne zámerne vznikať spoločnosti ľudí, subkultúry, ktoré legitíme a transparentne budú konzum odmietať," pripomenula.
Komentáře: