Šokující pozadí odebírání dětí. Za vším stojí jedna žena, podle které nejsou biologičtí rodiče důležití
Odoberanie detí v Nórsku už 30 rokov riadi jedna žena.
Kari Killénová je postaršia dáma, ktorá pôsobí neškodne, avšak v skutočnosti stojí za masívnym odoberaním detí v Nórsku. Posledných tridsať rokov totiž populárna psychologička určuje v krajine smer vývoja starostlivosti o deti, zverejnil český spravodajský portál Echo24.cz.
Killénová neuznáva biologickú väzbu a na zistenie zanedbávania detí má univerzálny návod. Jej tvrdenia sú súčasťou vysokoškolských osnov, metodikou sa riadia úradníci, ktorí sa špecializujú na sociálnu problematiku, vrátane neslávne známeho Barnevernetu.
Portál upozorňuje, že nórska sociálna služba s podporou téz Killenovej ordinuje odoberanie detí ako liek na všetko. Dôvodom je presvedčenie psychologičky, že väzba s biologickými rodičmi nehrá vo vývoji detí významnú rolu. Teda, nezáleží údajne na tom, či dieťa vyrastá pri pokrvných rodičoch alebo pri pestúnoch – hlavné je, že má potrebnú starostlivosť.
F„Keď poviem, že dieťa si vytvára k rodičom vzťah postupne, asi to bude znieť logicky a tento poznatok tiež do detskej psychológie patrí. Existujú však ‘vedci’, ktorí tvrdia, že ak si dieťa nevytvorí kontakt s rodičmi okamžite, nevytvorí si ho už nikdy a len by s rodičmi strácalo čas,“ uviedol pre Echo24.cz právnik Pavel Hasenkopf, ktorý sa dlhodobo angažuje v prípadu Evy Michalákovej a spolupracuje tiež s nórsko-českým párom, ktorému Barnevernet odobral 9-mesačnú dcéru (viac TU).
Gårsdagens nasjonale konferanse om tidlig innsats rettet mot barn 0-6 år. Inspirerende! #KariKillèn #omsorgssvikt pic.twitter.com/nfGzIgBsvv
— Anne-Stine Ødegaard (@adegaard) 22. Srpen 2013Killénová a jej ďalší stúpenci podľa Hasenkopfa považujú rodičov za nahraditeľných, a to i opakovane. Vo svojich štúdiách tiež prezentovala univerzálny návod na to, ako rozpoznať zanedbávanie a zneužívanie dieťaťa. Medzi indikátory zlej starostlivosti zaradila nízke sebavedomie detí, komplikácie počas tehotenstva alebo obmedzený kontakt s inými deťmi. Pozornosť by sa podľa nej mala venovať tiež tomu, či rodičia neboli v detstve sami zanedbávaní, a či sú psychicky v poriadku.
Poznatky nórskej psychologicky však nemajú podľa jej kritikov oporu v empirickom výskume. Takže osud nórskych detí tak závisí na jej domnienkach. Svoje tvrdenia totiž pôvodne založila na pozorovaniach v 80. rokoch, kedy sa jej výskumu zúčastnilo len sedemnásť zanedbávaných detí.
Protestovalo sa aj na Slovensku
Odporcovia nórskeho sociálneho úradu Barnevernet sa na celom svete rozhodli uskutočniť sériu protestov, ktorými chcú dať najavo, čo si o praktikách tejto služby myslia. Podnetom im bol ďalší prípad, ku ktorému došlo na konci minulého roka. Nórske úrady totiž z nórsko-rumunskej rodiny odobrali päť detí (viac TU).
Prvý zo série protestov sa odohral 5. januára na námestí Eidsvolls plass v Osle. Nasledovali protesty v Spojených štátoch, Dánsku, Veľkej Británii, Írsku, Španielsku, Nemecku, Kanade či v Indii. Počas uplynulého víkendu sa v sobotu 23. januára uskutočnil protest pred nórskym veľvyslanectvom v Bratislave.
Pozvaní boli aj prezident Andrej Kiska, premiér Robert Fico, minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter a ďalší predstavitelia. Jediný, kto prišiel protest podporiť, bol Boris Kollár, predseda strany Sme rodina. Cieľom pochodu bol nesúhlas s praktikami Barnevernetu a odoberaním detí v celej Rade Európy. Zúčastnení tiež vyzvali na dôsledné rešpektovanie Dohovoru o právach dieťaťa a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Zdroj: hlavnespravy.sk