Důvodem našich pocitů spokojenosti je gen štěstí, který může být u lidí různě dlouho, ale dá se ovlivnit
V ľudskom DNA je zapísaný okrem iných génov aj gén šťastia pod označením 5-HTT.
Býva rôzne dlhý, no dá sa vraj do istej miery aj ovplyvniť. Existujú rôzne výskumy o tom, čo ovplyvňuje pocit spokojnosti u človeka. OECD napríklad zostavuje Index lepšieho života, v ktorom indikátormi blahobytu sú vzdelanie, bezpečnosť, zdravie či občianska angažovanosť
No podľa odborníkov nejde len o vonkajšie vplyvy, ale predovšetkým o to, v akom pomere sa určité chemické látky nachádzajú v našom tele.
V ľudskom DNA je na chromozóme 17 uložený tzv. gén šťastia pod označením 5-HTT (5-HTTLPR), ktorý má na starosti produkovať známy serotonín prinášajúci príjemné pocity. Vedci tvrdia, že v genetickej výbave človeka sa nachádzajú rôzne dlhé gény šťastia, na základe čoho je možné rozlíšiť šťastné a menej šťastné národy.
Podľa livescience.com môžu byť so svojím génom šťastia spokojní Dáni a im podobné škandinávske krajiny. Britský denník The Telegraph zasa zaraďuje k tým šťastnejším aj (samozrejme) Britov, Nigérijčanov a Mexičanov, pričom menší gén šťastia je u ľudí v Južnej Kórei a v Iraku. Názory sú teda rôzne.
Isté však je, že dobrá výbava tohto génu u oboch rodičov zvyšuje pravdepodobnosť, že ich dieťa bude spokojnejšie so životom. Kniha Jamesa Bairda “Happiness Genes” hovorí, že naše zásoby šťastia v DNA si môžeme aj zlepšiť dodaním tých správnych emócií, viery či presvedčenia v niečo a správnymi behaviorálnymi voľbami.
Na koniec potešíme ženy. Podľa štúdie publikovanej v časopise Progress o neuropsychofarmakologickej a biologickej psychiatrii vedci zistili, že gén šťastia viac ovplyvňuje ženy ako mužov. Je podozrenie, že testosterón by mohol byť dôvod, prečo sú muži imúnni voči tomuto génu.
Zdroj: hlavnespravy.sk