Vědci přináší recept, jak vyhrát každou hádku
Každý z nás zrejme pozná ten pocit bezmocnosti, keď sa s niekym hádame a vieme, že nemá pravdu, no on nechce ustúpiť. Zaoberali sa tým aj vedci a zistili pomerne jednoduchú taktiku, akou môžete vyhrať každý hádku.
Nech už ide o akúkoľvek tému, pri hádkach sa nás často niekto snaží presvedčiť, že on má pravdu a my nie. Niekedy nás zasype mnohými informáciami, aby nás presvedčil. Ak ste však napriek tomu presvedčení o svojej pravde, neustupujte!
Najlepší spôsob ako niekoho presvedčiť, že sa mýli, je klásť mu doplňujúce otázky. Čím viac budete zachádzať do detailov, tým viac ho zneistíte ak vám nebude vedieť odpovedať. A napokon začne o svojej pravde pochybovať.
Ilúzia explanačnej hĺbky
Pred viac než 10 rokmi skúmali dvaja vedci Leonid Rozenblit a Frank Keil z Yale University postoje ľudí voči svetu. Pýtali sa ich rôzne banálne otázky, napríklad ako funguje splachovací záchod, tachometer či šijací stroj. Ľudia si samozrejme mysleli, že niečomu takému jednoduchému musia rozumieť. Keď sa ich však začali pýtať podrobnejšie otázky zistili, že tomu v skutočnosti vôbec nerozumejú.
Tento stav sa nazýva ilúzia explanačnej hĺbky a znamená, že trpíme predstavou, že niektorým veciam rozumieme lepšie, ako to v skutočnosti je. Niekedy, keď sa oboznámime so základnými princípmi, nadobudneme pocit, že už problematiku dokonale ovládame. Zvyčajne to však nie je tak. Často sa o tom presvedčili aj učitelia, ktorí sa niečo naučili a začali o tom prednášať. Keď sa ich však niektorý zo žiakov opýtal hlbšiu otázku, boli stratení.
Skúšali to na ľuďoch
Tieto poznatky využil vo svojej najnovšej štúdii aj Philip Fernbach z University of Colorado. Spolu so svojim tímom zistil, že sa to dá jednoducho aplikovať aj na medziľudské spory a je pritom úplne jedno či sa bavíte o politike alebo splachovacích záchodoch.
Fernbach vytvoril dve skupiny ľudí, ktorých sa pýtal napríklad na názor ohľadom sankcií pre Irán, na zdravotníctvo či emisie. Jedna skupina mala za úlohu povedať svoj názor a dôvody prečo si to myslí. Ľudia z druhej skupiny mali za úlohu niečo iné. Nemali zdôvodňovať svoje rozhodnutie, ale uviesť, ako by politika, ktorú obhajujú mala fungovať. Mali sledovať od začiatku až do konca príčiny a účinky.
Zistilo sa, že ľudia z prvej skupiny zostali aj naďalej presvedčení o svojich názoroch. Avšak tí z druhej skupiny, zjemnili svoje rázne postoje. U viacerých z nich aj zaznamenali pokles v presvedčení, že danej problematike dobre rozumejú.
BBC upozorňuje, že ak budete túto praktiku chcieť využiť pri hádkach s priateľmi buďte si istí, že problematike dobre rozumiete. Na druhej strane ich svojimi otázkami môžete aspoň zneistiť v ich vlastných postojoch.
Komentáře: